Zbavovanie sa nepotrebných vecí a haraburdia je náročná činnosť, aj keď na prvý pohľad to tak nevyzerá. Je to vyčerpávajúce. Som si istá, že mnohí z vás to už z vlastnej skúsenosti viete. Klientka mi nedávno, po štyroch hodinách spoločného upratovania, povedala: “Prečo je to také vyčerpávajúce? Nie je to zas až TAK fyzicky náročné… Čím to je?” Správna otázka. Ono to declutterovanie v skutočnosti nie je o haraburdí. Samozrejme je unavujúce premiestňovať veci, zdvíhať škatule, robiť neustále drepy a dvíhať veci zo zeme. Ale to je len časť námahy. Podstatnú časť tvorí niečo iné. Konečne robíte rozhodnutia, veľa rohodnutí. Tie sú ťažké a vyžadujú kopec mentálnej energie.
Pri declutterovaní sa začínate dotýkať vecí a nahromadených problémov, ktoré ste dlhodobo ingorovali a za každú cenu ste sa im vyhýbali. Declutterovaním otvárate vašu myseľ a srdce rôznym emóciám a spomienkam. Ľudia tieto pocity popisujú rozlične:
Nemôžem uveriť tomu, že až doteraz som to neriešil. Som vôbec normálny, že som to pripustil až do tohto štádia? Pane Bože, toto musím riešiť! Cítim, že mi ide hlava prasknúť. Je toho príliš veľa. Neviem, kde mám začať. Nikto si v tejto domácnosti po sebe neupratuje. Prečo mám robiť všetko ja? Staré zlaté časy na vysokej škole. Všetky tieto papiere mi to pripomínajú. Prial by som si, aby aj teraz bol môj život taký bezstarostný a úžasný! Bože, toľko veľa peňazí som minul na tú vec pre deti a teraz leží hodená na zemi. Nič si tie deti nevážia! Dalo by sa ešte pokračovať, ale asi viete, čo myslím. Prechádzanie kopou vecí môže spustiť mnoho myšlienok, emócií a spomienok. Declutterovanie vyžaduje VEĽA energie. Aj keď niekedy ide len o bežné rozhodovanie typu “Naozaj potrebujem tento starý nefunkčný mobil?”, väčšinu budete triediť spomienky a rozoberať vlastný život.
Preto ak budete nabudúce upratovať a doľahne na vás taký zvlášny pocit, nezaseknite sa, ale urobte nasledovné:
Uvedomte si aký strach vás brzdí.
Ľudia sa častokrát nevedia zbaviť vecí, pretože majú strach
boja sa reakcií okolia (“Nemôžem vyhodiť postelné prádlo, ktoré som dostala od svokry.”), boja sa robiť chyby (“Čo ak to budem v budúcnosti potrebovať.”), boja sa zatvoriť dvere do minulosti (šaty zo stužkovej). Prvým krokom k prekonaniu vášho strachu je vedieť ho jasne pomenovať.
Urobte si na pár minút prestávku.
Ak je toho na vás už veľa, choďte na chvíľu von. Prejdite sa. Pusťte upratovanie z hlavy. Keď sa vrátite, budete vidieť veci inými očami.
Urobte najprv to, čo je jednoduché.
Vyneste smeti, špinavé prádlo dajte do koša na bielizeň, vyhoďte vyschnuté a zvädnuté kvety, naplňte umývačku a pustite ju. Tieto aktivity nevyžadujú rozmýšľanie. Naštartujú vás a o to ľahšie sa pustíte do náročnejších problémov.
Majte so sebou trpezlivosť.
Nie je to jednoduché, ale všetok tento chaos sa tu neobjavil zo dňa na deň. A ani zo dňa na deň nezmizne. Naplánujte si preto viacero malých upratovacích blokov. Stačí aj pol hodinu každý deň.
Zožente si pomocníka.
Nemusíte upratovať sami. Požiadajte o pomoc priateľa, priateľku alebo profesionálneho organizátora (napr. mňa :-)). Budú vás motivovať a držať na ceste k vášmu cieľu.